• Čo by zostalo z Európy bez kresťanstva?
  • Je sekularizácia hrozbou, alebo skúškou zrelosti?
  • A dokáže Cirkev znovu osloviť človeka dnešného sveta?

V noci z 15. na 16. apríla 2019 zachvátil oheň parížsku katedrálu Notre-Dame. Týmto obrazom sa začína kniha Cirkev horí od talianskeho historika a zakladateľa Komunity Sant’Egidio Andrea Riccardiho. Požiar sa stáva symbolom situácie, v ktorej sa kresťanstvo ocitlo: úbytok náboženskej praxe, menej povolaní, slabšia prítomnosť vo verejnom priestore, skúsenosť pandémie, globalizácie i migrácie.

Riccardi však neponúka pesimistickú diagnózu. Tvrdí, že riešením nie je kríze uniknúť, ale žiť ju. Možno nejde o koniec, ale o koniec doterajších modelov. Cirkev dnes nebojuje proti vonkajším nepriateľom, ale proti ľahostajnosti a prázdnote.

Autor sleduje zápas pápežov i mysliteľov po druhej svetovej vojne – od výziev čítať „znamenia čias“ až po hľadanie tvorivej menšiny a nového kresťanského proroctva pre Európu.

Diskusia nadväzuje na túto knihu a chce sa pýtať:

Ak Cirkev horí, čo má zhorieť – a čo sa má očistiť?

Aká budúcnosť sa môže z tejto krízy zrodiť?

Je cestou, ktorú naznačuje Andrea Riccardi, otvorená a „vychádzajúca“ Cirkev – alebo skôr vízia kultúrne odolnej (tvorivej) menšiny, ako ju formuluje Rod Dreher vo svojej Benediktovej voľbe?

DSC_2617.jpg

Juraj Šúst

He graduated in philosophy at Trnava University. He serves as the President of the Ladislav Hanus Fellowship and co-organizes the Bratislava / Košice Hanus days festival. He is the editor-in-chief of Verbum, a magazine for contemporary Christian culture. He also works as a script editor for the RTVS discussion program Do kríža and is also involved in civic activities, especially in the field of pro-life.