V noci z 15. na 16. apríla 2019 zachvátil oheň parížsku katedrálu Notre-Dame. Týmto obrazom sa začína kniha Cirkev horí od talianskeho historika a zakladateľa Komunity Sant’Egidio Andrea Riccardiho. Požiar sa stáva symbolom situácie, v ktorej sa kresťanstvo ocitlo: úbytok náboženskej praxe, menej povolaní, slabšia prítomnosť vo verejnom priestore, skúsenosť pandémie, globalizácie i migrácie.
Riccardi však neponúka pesimistickú diagnózu. Tvrdí, že riešením nie je kríze uniknúť, ale žiť ju. Možno nejde o koniec, ale o koniec doterajších modelov. Cirkev dnes nebojuje proti vonkajším nepriateľom, ale proti ľahostajnosti a prázdnote.
Autor sleduje zápas pápežov i mysliteľov po druhej svetovej vojne – od výziev čítať „znamenia čias“ až po hľadanie tvorivej menšiny a nového kresťanského proroctva pre Európu.
Diskusia nadväzuje na túto knihu a chce sa pýtať:
Ak Cirkev horí, čo má zhorieť – a čo sa má očistiť?
Aká budúcnosť sa môže z tejto krízy zrodiť?
Je cestou, ktorú naznačuje Andrea Riccardi, otvorená a „vychádzajúca“ Cirkev – alebo skôr vízia kultúrne odolnej (tvorivej) menšiny, ako ju formuluje Rod Dreher vo svojej Benediktovej voľbe?
He graduated in philosophy at Trnava University. He serves as the President of the Ladislav Hanus Fellowship and co-organizes the Bratislava / Košice Hanus days festival. He is the editor-in-chief of Verbum, a magazine for contemporary Christian culture. He also works as a script editor for the RTVS discussion program Do kríža and is also involved in civic activities, especially in the field of pro-life.
