V noci z 15. na 16. apríla 2019 zachvátil oheň parížsku katedrálu Notre-Dame. Týmto obrazom sa začína kniha Cirkev horí od talianskeho historika a zakladateľa Komunity Sant’Egidio Andrea Riccardiho. Požiar sa stáva symbolom situácie, v ktorej sa kresťanstvo ocitlo: úbytok náboženskej praxe, menej povolaní, slabšia prítomnosť vo verejnom priestore, skúsenosť pandémie, globalizácie i migrácie.
Riccardi však neponúka pesimistickú diagnózu. Tvrdí, že riešením nie je kríze uniknúť, ale žiť ju. Možno nejde o koniec, ale o koniec doterajších modelov. Cirkev dnes nebojuje proti vonkajším nepriateľom, ale proti ľahostajnosti a prázdnote.
Autor sleduje zápas pápežov i mysliteľov po druhej svetovej vojne – od výziev čítať „znamenia čias“ až po hľadanie tvorivej menšiny a nového kresťanského proroctva pre Európu.
Diskusia nadväzuje na túto knihu a chce sa pýtať:
Ak Cirkev horí, čo má zhorieť – a čo sa má očistiť?
Aká budúcnosť sa môže z tejto krízy zrodiť?
Je cestou, ktorú naznačuje Andrea Riccardi, otvorená a „vychádzajúca“ Cirkev – alebo skôr vízia kultúrne odolnej (tvorivej) menšiny, ako ju formuluje Rod Dreher vo svojej Benediktovej voľbe?
Otec Jozef Brodňanský momentálne pôsobí ako výpomocný duchovný pre pastoráciu chorých a personálu v Národnom ústave tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy.
Zaoberá sa kresťanskou meditáciou.
Vyštudoval filozofiu na Trnavskej univerzite. Je predsedom Spoločenstva Ladislava Hanusa. Stojí za festivalom Bratislavské/Košické/Ružomberské Hanusove dni. Je šéfredaktorom časopisu Verbum - revue pre súčasnú kresťanskú kultúru. Pôsobí ako dramaturg pre reláciu RTVS Do kríža a taktiež sa zapája do občianskych aktivít, najmä v oblasti pro-life.
