
Ružomberské
Hanusove
dni
Ladislav Hanus je najdôležitejším slovenským katolíckym intelektuálom 20. storočia. Získal elitné vzdelanie (Universtät Innsbruck), osobne sa poznal s najdôležitejšími intelektuálmi svojej doby (Romano Guardini) a formoval kultúrny, duchovný i politický život najmä v 30. a 40. rokoch 20. storočia na Slovensku. Ak niekto zo Slovenska predznamenal II. vatikánsky koncil, tak to bol práve on. Za posledných 100 rokov neboli na Slovensku také zaujímavé kresťanské intelektuálno-literárne časopisy, ako keď Hanus editoval Kultúru, Obrodu alebo Verbum. Ako je vôbec možné, že ho viac nepoznáme a nečítame?
Tento rok je vyhlásený za rok kresťanskej kultúry. Pripomíname si tiež 30. rokov od Hanusovej smrti (Ladislav Hanus je pochovaný v Ružomberku). Kto chce naozaj rozumieť slovenskému človeku, bez Hanusa a jeho koncepcie kultúrnosti to nejde. Čo si Hanus myslel o slovenskej povahe, kultúre a vkuse, o Cirkvi a kňazoch, o Slovenskom štáte a politike?
Diskusiu pripravil časopis Verbum, ktorý od r. 2021 vydáva Spoločenstvo Ladislava Hanusa. (link) Prvé číslo 1/2024 sa venuje práve otázke slovenskej kultúrnosti a obsahuje aj úryvky z doposiaľ nepublikovanej Hanusovej prednášky o Slovenskom vkuse. Predplatné časopisu: link
Vyštudoval filozofiu na Trnavskej univerzite. Je predsedom Spoločenstva Ladislava Hanusa. Stojí za festivalom Bratislavské/Košické/Ružomberské Hanusove dni. Je šéfredaktorom časopisu Verbum - revue pre súčasnú kresťanskú kultúru. Pôsobí ako dramaturg pre reláciu RTVS Do kríža a taktiež sa zapája do občianskych aktivít, najmä v oblasti pro-life.
Samuel Trizuljak je publicista, historik a člen predsedníctva Spoločenstva Ladislava Hanusa. Venuje sa dejinám politického myslenia a katolicizmu v strednej Európe v 20. storočí. Jeho odborné štúdie vyšli v časopisoch ako Pamäť národa, Litikon, Central European Journal of Contemporary Religion a Dějiny – Teorie – Kritika. Pravidelne publikuje v časopise Verbum. V septembri 2025 obhájil na Univerzite Karlovej v Prahe dizertačnú prácu s názvom “Hlinkova avantgarda? Vzostup a pád modernej kresťanskej kultúry na Slovensku, 1930-1948.” Predtým vyštudoval politické vedy a históriu na univerzitách v Cambridgei, v Oxforde a v Heidelbergu. Ako lektor vedie kurzy histórie pre Spoločenstvo Ladislava Hanusa, Kolégium Antona Neuwirtha a v minulosti tiež The John Paul II Project v Krakove a Mathias Corvinus Collegium v Budapešti. Ako speechwriter pracoval pre niekoľkých politikov, naposledy pre ministra obrany Jaroslava Naďa. Jeho kniha "Na výške do hĺbky: 33 rád veriacim študentom v Bratislave, na Oxforde alebo kdekoľvek inde" vyšla v septembri 2021.
Kňaz a bývalý rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku Jozef Jarab sa narodil v Bijacovciach. Kňazskú vysviacku prijal 21. júna 1970. Najskôr pôsobil ako kaplán v Levoči a v Spišskej Novej Vsi. Od roku 1974 pôsobil ako tajomník Biskupského úradu v Spišskej Kapitule – Spišskom Podhradí. V júli 1980 mu bol odňatý štátny súhlas k verejnému účinkovaniu kňaza. V novembri 1980 bol menovaný za duchovného správcu vo farnosti Svit – Lučivná, neskôr farnosti Spišské Bystré. V januári 1990 ho spišsky biskup Mons. František Tondra vymenoval za rektora Kňazského seminára v Spišskej Kapitule – Spišskom Podhradí, kde nepretržite pôsobil až do roku 2014. V rokoch 1999 – 2014 pracoval v Akreditačnej komisii. V rokoch 2013-2014 bol jej podpredsedom. Akademicky senát KU zvolil Mons. prof. ThDr. Jozefa Jaraba, PhD. do funkcie rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku v ktorej pôsobil v rokoch 2014-2018.
Michal Čop pôsobil ako novinár v denníku Štandard. Predtým bol koordinátorom stredoškolských projektov v Kolégiu Antona Neuwirtha. Je absolventom politológie na Univerzite Komenského a ročného programu Kolégia Antona Neuwirtha. Je členom redakčnej rady časopisu pre kresťanskú kultúru Verbum a Spoločenstva Ladislava Hanusa.
Je šťastne ženatý, otec štyroch detí.