Tento rok si pripomíname 100 rokov od narodenia pápeža sv. Jána Pavla II. Pri príležitosti tohto výročia sa chceme zamyslieť nad jeho pontifikátom a nad významom jeho pôsobenia pre Slovákov. Bývalá poľská premiérka a veľvyslankyňa vo Vatikáne Hanna Suchotská sa prostredníctvom online streamovenej prednášky zameria na vplyv pápeža na svetový poriadok a renomovaná slovenská historička Emília Hrabovec predstaví okrem iného myslenie Jána Pavla II. o teologickom význame národa a dôsledky jeho činov pre komunistický režim v bývalom Československu.
Podujatie bude ukončené otvorením digitálnej výstavy pani profesorky Emílie Hrabovec: Ján Pavol II. a Slovensko
Prof. Dr. phil. Emília Hrabovec je slovenská historička, v súčasnosti pôsobiaca ako vedúca Katedry kresťanskej filozofie a historických vied na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte UK. Po odchode do emigrácie v roku 1984 študovala históriu a kombinované odbory na univerzitách vo Freiburgu, Mníchove, Bazileji a napokon vo Viedni, kde získala doktorát, habilitovala sa a pôsobila ako mimoriadna profesorka. Po návrate na Slovensko ju prezident republiky vymenoval za riadnu profesorku histórie. Bola hosťujúcou profesorkou na Katolíckej univerzite v belgickom Leuvene a na Štátnej univerzite La Sapienza v Ríme, pôsobila ako senior research fellow na Ústave taliansko-nemeckých štúdií v Trente a na Ústave východoeurópskych štúdií v Regensburgu. Výskumne sa zameriava na dejiny diplomacie Svätej stolice a dejiny vzťahov Svätej stolice k strednej a východnej Európe a cirkevné a politické dejiny strednej a východnej Európy v 20. storočí. Výsledkom jej vedeckých aktivít je viac než 250 vedeckých publikácií v šiestich jazykoch. Je členkou Pápežského výboru pre historické vedy, Collegia Carolina, Ústavu pre štúdium a výskum Druhého vatikánskeho koncilu na Pápežskej lateránskej univerzite, Vedeckej rady Revue d’histoire ecclésiastique a ďalších medzinárodných vedeckých grémií.
Hanna Suchocká je poľská politička, diplomatka a odborníčka na ústavné právo. V rokoch 1992-1993 zastávala ako prvá žena v poľských dejinách funkciu predsedníčky vlády. Po odchode z čela exekutívy pôsobila najprv v rokoch 1997 - 2000 ako ministerka spravodlivosti a v rokoch 2001-2013 ako veľvyslankyňa vo Vatikáne.
Žofia Majdeková bola prvou výkonnou riaditeľkou Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH). V súčasnosti pracuje pre Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, vo voľnom čase hrá na priečnej flaute, maľuje, spieva v gréckokatolíckom zbore, prechádza sa v prírode. Najradšej sa prepravuje na bicykli, je skautkou a dobrovoľnícky mentoruje/coachuje. V SLH vedie seminár o Ladislavovi Hanusovi a konzultuje akademické eseje frekventantov základného programu k "ženskej otázke", kultúre, umeniu, kontemplatívnemu životu "vo svete" a k aktuálnym spoločenským výzvam. Zaujímajú ju morálne dilemy umelej inteligencie a superhrdinov, psychológia, veda a robotika.
