Bratislavské

Hanusove

dni

Anton Tony Frič

Anton Frič je fotograf a cestovateľ žijúci v Poprade na východnom Slovensku. Je otcom štyroch detí a popri fotografovaní pôsobí aj ako učiteľ angličtiny. Na prelome rokov 2014 a 2015 strávil takmer mesiac medzi kresťanskými a jezídskymi utečencami v Iraku. Cieľom jeho cesty bolo zdokumentovanie podmienok utečencov a snaha pomôcť im v ich ťažkom údele. Momentálne sa venuje prednáškam o situácii kresťanov v Iraku po celom Slovensku a príprave cesty do Iraku, Sýrie a ďalších lokalít na Blízkom východe.

András Cséfalvay

András Cséfalvay študoval u prof. Daniela Fischera v ateliéri maľby na Vysokej škole výtvarných umení, kde ukončuje doktorandské štúdium. Ostatne sa venuje preodvšetkým 3D animácii a experimentálnemu filmu a všetkému, čo kvitne. V záhrade, v mozgu, alebo i na iných miestach prejavovania ducha vzniku. Zaujímajú ho príbehy, ktoré prinášajú premenu, transformáciu a veľakrát je jeho snahou podobné príbehy vytvoriť miešaním svetov vedy v rôznych historických obdobiach. Hľadá spôsob komunikácie, kde entity, ktoré sú v súčasnej spoločnosti nemé, alebo sú nútené mlčať tvorbou, dostávajú hlas. Respektíve hlasy, ktoré nie je možné prekladať do reči, kde dominuje vedecký materializmus. http://www.andrascsefalvay.com/

Timotej Križka

Timotej Križka je filmár a fotograf. Jeho základnou témou je hľadanie ľudskej identity v konotácii s vnútornou slobodou. Vo filmovej tvorbe má za sebou množstvo filmov a obrazových esejí. Jeho najvýznamnejším dielom je projekt o ľudskej slobode zvaný Pokojní v nepokoji, kde mapuje príbehy politických väzňov pre dnešného človeka, v ktorých sa snaží ukázať, ako byť naozaj slobodný a nezávislý od vonkajších okolností.

Alžbeta Malovcová

Alžbeta Malovcová je absolventka bakalárskeho štúdia VŠVU v Ateliéri voľnej grafiky prof. Roberta Jančoviča (2008-2013). Momentálne pokračuje v magisterskom štúdiu na katedre maľby a iných médií v Ateliéri +-XXI prof. Daniela Fischera, akad. mal. Zúčastnila sa študijného pobytu na Aristotelovej Univerzite v Solúne (2011-2012), má za sebou niekoľko domácich kolektívnych výstav. Vo svojej tvorbe sa venuje témam interiority, intimity, skúmaniu svojho najbližšieho okolia a vzťahov, ktoré sa v ňom odohrávajú. Nie je jej vzdialené ani analytické myslenie, ktorým vedie dialóg s naivitou. Významné miesto v jej tvorbe patrí kresbe, v ktorej oceňuje hlavne priamočiarosť a emotívnu zložku - pomocou denníkových záznamov sa dostáva k jadru svojich reflexií o svete. V niektorých momentoch sa kresba stáva východiskom pre priestorovú inštaláciu. Venuje sa aj abstraktnej maľbe v klasickej technike olejomaľby.