Ako sa dá rozpoznať, že človek dosiahol vnútornú zrelosť?
Aké miesto majú emócie v rozhodovaní a vo vzťahoch - a ako s nim pracovať tak, aby nás neovládali?
Čo najviac brzdí dnešného človeka na ceste k zrelosti?
Ako sa menia výzvy emocionálneho rastu v rôznych obdobiach života – v detstve, dospievaní, dospelosti či starobe?
V čom sa líši kresťanský prístup k emocionálnej výchove od čisto psychologického?
Ako sa vysporiadať s tlakom dnešnej kultúry na okamžitú satisfakciu a povrchné emócie?
Žijeme v dobe, ktorá ponúka neobmedzené množstvo možnosti, ale zároveň kladie obrovské nároky na psychickú odolnosť a vnútornú stabilitu. Stretávame sa s rastúcou mierou úzkostí, závislostí či kríz vo vzťahoch. Často nevieme, ako pracovať s vlastnými emóciami a namiesto toho, aby sme ich tvorivo využívali, dovolíme im ovládať náš život. Ako sa dá budovať charakter, ktorý obstojí aj v zložitých situáciách? Čo znamená byť emočne zrelým človekom a ako k tomu môže prispieť kresťanská viera? A ako spájať psychologický a duchovný pohľad na človeka, aby sa vzájomne obohacovali? Diskusia nadväzuje na knihu španielskeho kňaza a psychiatra Francisca Insu Cesta k vnútornej zrelosti, ktorá prináša originálny pohľad na emocionálny rast a osobnú zrelosť v kresťanskom kontexte.
Andrej Kačmár je cirkevný právnik, vicerektor Kňazského seminára a od roku 2019 aj riaditeľ Centra na ochranu maloletých Košickej arcidiecézy. Pôsobí zároveň ako tajomník Komisie KBS pre ochranu maloletých v Cirkvi. Absolvoval štúdium kanonického práva na Lateránskej univerzite a doplňujúce štúdium na Gregoriánskej univerzite.
Ivana Mocáková je klinická psychologička a psychoterapeutka
Študent filozofie a ekonómie na Masarykovej univerzite v Brne. Píše pre kresťanský portál nm.sk a spolupracuje s Konzervatívnym denníkom Postoj, kde tvorí vlastnú reláciu pre Postoj TV. Venuje sa spoločenským, kultúrnym a politickým témam.
